Spojky (konjunkcie)

Čo to sú spojky?

Spojky radíme do spoločnej skupiny ako predložky a častice. Klasifikujeme ich ako neplnovýznamový, neohybný slovný druh, ktorý nemá vetnočlenskú platnosť. Ide o gramatické slová, ktoré spájajú menšie syntaktické jednotky (vetné členy) do väčších (viacnásobné výrazy, vety, súvetia) a určujú vzťahy medzi nimi.

Ako odlíšiť spojky a predložky?

Predložky vyjadrujú nedokážu vyjadriť svoj vzťah samostatne. Nikdy nebudú stáť vo vete izolovane. Vždy sa budú viazať na pád podstatného mena, resp. zámena, ktoré nasleduje za predložkou. Na rozdiel od toho spojky vyjadrujú vzťah samostatne. Vzťah je definovaný samotnou spojkou.

V izbe bolo veľmi horúco. -> predložka „v“ sa viaže na podstatné meno „izba“

Kúpila čerstvé ovocie a zeleninu. -> spojka „a“ definuje vzťah medzi vetnými členmi „ovocie“ a „zeleninu“

Klasifikácia (rozdelenie) spojok

Spojky môžeme rozdeliť na základe troch hľadísk:

1. z etymologického hľadiska spojky delíme na:

• primárne spojky,
• sekundárne spojky,

2. z hľadiska ich výstavby sa delia na:

• jednoduché spojky,
• zložené spojky,
• dvojčlenné súvzťažné spojky,

3. podľa ich funkcie ich delíme na:

• priraďovacie spojky (parataktické spojky),
• podraďovacie spojky (hypotaktické spojky).

Primárne a sekundárne spojky

Primárne spojky mala už praslovančina. Radíme sem spojky jednoslabičné ale aj dlhšie slová: a, i, aj, že, ba, len, no lež, či,…, ale, alebo, lebo, aby, keď, keby, hoci,…

Sekundárne spojky nemajú len úlohu spojky. Nesú aj príslovkový alebo časticový význam. Medzi tieto spojky patria: najskôr, najprv, potom, napokon, nakoniec, raz – raz, raz – inokedy, tu – tu,…

Jednoduché, zložené a dvojčlenné súvzťažné spojky

Konkrétne príklady na  jednoduché, zložené a dvojčlenné súvzťažné spojky uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

Priraďovacie (parataktické) spojky

Priraďovacie spojky spájajú:

• rovnocenné vetné členy do viacnásobných výrazov (vetných členov) – členské spojky,
• rovnocenné vety do priraďovacích súvetí – vetné spojky.

Priraďovacie spojky ďalej rozdeľujeme podľa ich významu na:

• zlučovacie spojky,
• odporovacie spojky,
• vylučovacie spojky,
• stupňovacie spojky,
• vysvetľovacie (príčinné) spojky,
• dôsledkové spojky,
• prípustkové spojky.

Spojku „a“ považujeme za základnú priraďovaciu, pretože je schopná vyjadriť všetky spomínané významové odtienky priraďovacích spojok. Môžeme teda zhodnotiť, že ide o viacfunkčnú spojku. Skúste si porovnať nasledujúce príklady:

• zlučovací význam: Kúpila čerstvé ovocie a
• odporovací význam: Mali s tým niečo urobiť, anie sa len sťažovať.
• vylučovací význam: Nevedeli určiť, či je to mama a či
• stupňovací význam: Odrel si koleno a aj nohu zlomil.
• vysvetľovací (príčinný) význam: Tak veľmi sa podobali, a veď sú dvojčatá.
• dôsledkový význam: Pracuj amôžeš ísť potom na dovolenku.
• prípustkový význam: Železo je železo, a i to sa zlomí. (príslovie)

Najčastejšie sa však spojka „a“ používa v zlučovacom vzťahu, v ostatných len zriedka.

Zlučovacie spojky

Zlučovacie spojky spájajú vetné členy a vety, ktoré majú podobný obsah.

Kúpila čerstvé ovocie aj zeleninu. -> obsah vetných členov zahŕňa druh potraviny

Mama čítala knihu a otec pozeral televízor. -> obsah jednotlivých viet zahŕňa vykonávanú činnosť

Odporovacie spojky

Odporovacie spojky spájajú vetné členy a vety, ktoré sú založené na istej odlišnosti, resp. protiklade.

Vonku síce svietilo slnko, ale bolo celkom chladno. -> odlišnosť, resp. protiklad je založený na tom, že pri slnečnom počasí väčšinou očakávame aj teplo

Vylučovacie spojky

Vylučovacie spojky spájajú vetné členy alebo vety, ktoré neplatia súčasne, príp. nemôžu súčasne existovať.

Dnes večer pôjdem do kina alebo sa budem učiť na písomku. ® deje nemôžu platiť súčasne, buď pôjdem do kina a nebudem sa môcť v tom čase učiť na písomku, alebo nepôjdem do kina a budem sa môcť v tom čase učiť na písomku

Stupňovacie spojky

Stupňovacie spojky spájajú vety, ktorých vzťah sa stupňuje. Obvykle stoja  na začiatku druhej vety, ktorú následne posudzujeme ako dôležitejšiu/závažnejšiu.

Nielenže nezvládol skúšku, ešte aj ho vyhodili zo školy za neprijateľné správanie. ® vzťah medzi vetami sa stupňuje a druhá veta naznačuje závažnejšiu situáciu

Vysvetľovacie (príčinné) spojky

Vysvetľovacie spojky spájajú vety, z ktorých jedna dopĺňa a spresňuje tú druhú.

Poznáme sa už veľmi dlho, totiž sme spolužiaci zo základnej školy. ® druhá veta dopĺňa informáciu o tom, ako je možné, že sa poznajú už veľmi dlho

Do tejto skupiny zaraďujeme spojky, ktoré majú pôvod v zámenách alebo časticiach: a to, to jest, totiž(to), veď, však. Niektoré spojky nesú vysvetľovací význam až sekundárne (prvotne majú iný význam): či, čiže, predsa, aj tak, i tak, aj to,…

Dôsledkové spojky

Ako už názov hovorí, tieto spojky spájajú vety, z ktorých jedna vysvetľuje dôsledok tej druhej.

Zabudli si doma všetky doklady, a preto sa museli vrátiť. ® prvá veta vysvetľuje situáciu, čo sa stalo, a druhá opisuje dôsledok tejto stiuácie

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame, že ide o dôsledkové spojky, ale väčšinou ide neutrálne spojky, ktoré majú pôvod v zámenách alebo príslovkách, ale spájajú aj dôsledkové súvetia: preto, zato, teda, tým, potom,… Tieto spojky môžu byť doplnené o spojku „a“ alebo dokonca aj o častice: a preto, a zato, a tak, a tým,…, a preto aj, a preto i, a preto ešte aj,… Ďalšou spojkou, ktorú môžeme nájsť v dôsledkových spojeniach, je spojka „nuž“ a niekedy aj spojka „i“.

Prípustkové spojky

Prípustkové spojky majú veľmi blízko k dôsledkovým spojkám. Prípustkou totiž nazývame nečakaný dôsledok.

Aj sa učil, aj tak dostal päťku. ® prvá vety vysvetľuje situáciu, čo sa stalo, druhá opisuje nečakaný dôsledok – keď sa žiak učí a pripravuje, predpokladá sa, že písomku zvládne a nedostane päťku

Ide o spojky: aj tak, i tak, beztak, tak či tak, aj to, beztoho, jednako, (a) pritom,…

Podraďovacie (hypotaktické) spojky

Podraďovacie spojky nespájajú rovnocenné vetné členy a vety, ale určujú medzi členmi podraďovací vzťah. Jedna časť je teda nadradená druhej. Nadradenou časťou je hlavná veta a podradenou veta vedľajšia. Poradie nadradenej a podradenej časti nie je striktne dané, t.j. nadradená časť môže stáť aj na začiatku aj na konci.

Spojku „že“ označujeme ako základnú podraďovaciu spojku. Podobne ako spojka „a“, spojka „že“ je viacfunkčná. Je schopná spájať všetky typy podraďovacích súvetí.

Podraďovacie spojky delíme ďalej podľa šírky významu na:

• všeobecné podraďovacie spojky,
• špecifické podraďovacie spojky.

Prehľad podraďovacích spojok a ich druhov uvádzame v nasledovnej tabuľke:

Spájacie výrazy

Niektoré výrazy plnia funkciu spojok až sekundárne. Nazývame ich spájacie výrazy alebo aj vzťažné výrazy (slová). Zaraďujeme medzi ne hlavne opytovacie zámená a niektoré príslovky: kto, čo, ktorý, čí, aký, koľký, koľko, kde, kedy, ako, nakoľko, skadiaľ, pokiaľ,…

Ako spájacie výrazy fungujú aj opakované zámená a príslovky: to – to, tu – tu, sčasti – sčasti, najprv – potom, ďalej – nakoniec,.. Takéto výrazy dávajú najavo, že ide o časový alebo iný sled vecí, príp. dejov.

Aký je rozdiel medzi vlastnou spojkou* a spájacím výrazom?

(*vlastné spojky sú také, ktoré plnia úlohu spojok primárne)

Vlastné spojky a spájacie výrazy sa odlišujú vetnočlenskou platnosťou. Tak ako sme vyššie uviedli spojky ako slovný druh nemajú vetnočlenskú platnosť. Avšak spájacie výrazy naďalej plnia funkciu vetného členu vo vete ako dôsledok toho, že ich pôvod je v inom slovnom druhu, ktorý má vetnočlenskú platnosť.

Sadni si tam, kde som ti povedal. -> zámeno „kde“ stojí na začiatku vedľajšej vety, má teda aj spájaciu funkciu a ako vetný člen má funkciu príslovkového určenia

Kde budete bývať? -> zámeno „kde“ funguje znovu ako príslovkové určenie, už však nemá spájaciu funkciu

Ďalší rozdiel je v tom, že spájacie výrazy môžu stáť ako samostatná výpoveď, vtedy si plnia svoju primárnu funkciu.

Spojky a spájacie výrazy: písanie čiarok

Kedy píšeme čiarku pred spojkami?

1. Čiarku píšeme pred podraďovacou spojkou, resp. pred spájacím výrazom, aby sme odčlenili hlavnú a vedľajšiu vetu.

• Pôjdeme spolu na výlet, keď sa vrátim.

2. Čiarku píšeme pred podraďovacou spojkou , resp. spájacím výrazom a na konci podraďovacej vety, ak je vedľajšia (podraďovacia) veta vložená do hlavnej.

• Zajtra, keď sa vrátim, pôjdeme spolu na výlet.

3. Čiarku píšeme aj pred priraďovacou spojkou „a“, ak nasleduje za vloženou vedľajšou vetou a pripája druhú časť hlavnej vety, resp. viacnásobný vetný člen.

• Pôjdeme spolu na výlet, ktorý som vymyslel, a navštívime Bojnický zámok.
• Pôjdeme spolu na výlet, ktorý som vymyslel, a na zmrzlinu.

4. Čiarku píšeme pred priraďovacou spojkou (a, i, ale, alebo), ak je súčasťou zloženej spojky podraďovacej s iným ako zlučovacím významom.

• Zabudli si doma všetky doklady, a preto sa museli vrátiť.
• Cestovali na dovolenku, a keď zistili, čo sa stalo, museli sa vrátiť.

5. Čiarku píšeme, ak na začiatku vedľajšej vety stojí porovnávacia podraďovacia spojka.

• Vrátil sa domov skorej, ako si myslel.

6. Čiarku píšeme pred zámenným spájacím výrazom „ako“, ak stojí na začiatku jednočlennej vety, vyjadrenej neurčitkom, príp. ďalším vetným členom.

• Neprišiel na to, ako to napraviť.

7. Čiarku píšeme pred všetkými stupňovacími a odporovacími priraďovacími spojkami OKREM spojok a, i, aj, ani.

8. Čiarku píšeme pred spájacím výrazom a to, ak má stupňujúci, zdôrazňujúci alebo vysvetľujúci význam.

• V predajni ho očarili nové modely áut, a to hneď tri.
• Treba však dávať pozor a rozlíšiť spájací výraz a to od spojenia spojky a s ukazovacím zámenom to. Vtedy čiarku nepíšeme.
• Prišla domov neskoro a to sa rodičom nepáčilo.

9. Čiarku píšeme, ak dvomi protikladnými zdôrazňovacími výrazmi pripájame časti viacnásobného vetného člena. Ide o výrazy: tak – ako aj, nie tak – ako, ako – tak, síce – ale, nielen – ale aj.

• Nielen veľkí poľnohospodári, ale aj malí záhradkári čakajú na dážď.
• Nie tak dievčatá, ako chlapci robili neporiadok.

10. Čiarku píšeme pred opakovanými spájacími výrazmi: hneď – hneď, tu – tu, jednak – jednak, z jednej strany – z druhej strany,…

• Otvárame kurzy jednak pre deti a mládež, jednak pre dospelých.

11. Čiarku píšeme ak sa vo viacnásobnom vetnom člene opakuje rovnaká zlučovacia alebo vylučovacia spojka. (aj – aj, či – alebo, buď – alebo, i – i,…)

• To bola dievka aj do koča, aj do voza.

12. Čiarku píšeme, ak spájame rovnocenné vety opakovanými (dvojitými/trojitými/…) priraďovacími spojkami.

• Pôjdeme tam, či sa ti to páči, či nie
• Aj v škole bol šikovný, aj v práci sa mu darilo.
• Buď pôjdeš povysávať, alebo umyješ podlahu.

Kedy nepíšeme čiarku pred spojkami?

1. Ak vložíme vedľajšiu vetu tak, že za sebou nasledujú dve podraďovacie spojky, čiarku nepíšeme pred druhou podraďovacou spojkou. Napríklad: že keď, že ak, že kto, ktorý keď, lebo keby,…

• Sľúbil, že ak sa stihne vrátiť, pôjdeme na výlet.
• (nesprávne: Sľúbil, že, ak sa stihne vrátiť, pôjdeme na výlet.)

2. Čiarku nepíšeme, ak veta obsahuje porovnávaciu podraďovaciu spojku, ale nejde o vetné prirovnanie.

• Bol vysiaty ako slniečko.

3. Čiarku nepíšeme za zámennými spojkovými výrazmi, keď nasledujú za hlavnou vetou a nepokračuje za nimi vedľajšia veta (stoja samostatne).

• Nevysvetlil prečo.
• Nevysvetlil ako.
• Nevysvetlil ktorý.

4. Čiarku nepíšeme za zámennými spojkovými výrazmi vo vetách typu:

• Nemám čo robiť.
• Nemal kto upratať.
• Na svadbe bolo čo piť.
• Nebolo kde spať.