Slovné druhy

Čo sú slovné druhy?

Slovné druhy sú skupiny slov, pri čom každá skupina má spoločné gramatické ale aj lexikálne vlastnosti – to znamená, že jedna a tá istá skupina má spoločné miesto v slovnej zásobe jazyka.

Náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a súčasne ich tvarmi, významami a funkciami sa nazýva morfológia. Názov morfológia je odvodený z gréckeho morphé, t.j. tvar a logos, t.j. náuka. Morfológia je spoločne so syntaxou hlavnou zložkou, na ktorej je postavená celá gramatika.

Slovenčina má 10 slovných druhov:

• podstatné mená (substantíva)
• prídavné mená (adjektíva)
• zámená (pronominá)
• číslovky (numeráliá)
• slovesá (verbá)
• príslovky (adverbiá)
• predložky (prepozície)
• spojky (konjunkcie)
• častice (partikuly)
• citoslovcia (interjekcie)

Klasifikácia (rozdelenie) slovných druhov

Jednotlivé slovné druhy môžeme zatriediť do väčších celkov, čiže klasifikovať. Tieto celky sú rozdelené na základe niekoľkých hľadísk:

• lexikálne hľadisko je postavené na tom, či slovný druh dokáže samostatne vyjadriť lexikálny význam;
• morfologické hľadisko rozdeľuje slovné druhy podľa toho, či majú schopnosť meniť svoj tvar vďaka skloňovaniu, časovaniu či stupňovaniu;
• syntaktické hľadisko hodnotí slovné druhy na základe toho, či sú schopné vystupovať ako vetný člen alebo nie.

Podľa vyššie spomínaných hľadísk delíme slovné druhy nasledovne.

1. Lexikálne hľadisko:

• plnovýznamové slovné druhy (autosémantické),
• neplnovýznamové slovné druhy (synsemnatické).

2. Morfologické hľadisko:

• ohybné slovné druhy (flektívne),
• neohybné slovné druhy (neflektívne).

3. Syntaktické hľadisko:

• slovné druhy s vetnočlenskou platnosťou t.j. plnia funkciu vetného členu (autosyntagmatické)
• slovné druhy bez vetnočlenskej platnosti, t.j. neplnia funkciu vetného členu (synsyntagmatické)

Klasifikáciu jednotlivých slovných druhov na základe všetkých 3 hľadísk Vám uvádzame v prehľadnej tabuľke:

*Takto sa citoslovcia klasifikujú v bežnej školskej praxi. Tvoria však samostatnú skupinu vo všetkých hľadiskách. Ich lexikálny význam je veľmi úzko prepojený s kontextom, bez neho je nedefinovateľný. To znamená, že to isté citoslovce môže mať v inej situácii iný význam. Z morfologického hľadiska ich považujeme za amorfné slová. Ide o spontánne reakcie, ktoré častokrát nevieme ani presne graficky zapísať, preto je ich neohybnosť odlišná od zvyšných slovných druhov. A čo sa týka syntaktickej funkcie – len niekedy môžu vystupovať ako vetné členy, ale vo väčšine prípadoch tvoria samostatnú nezávislú časť vety, resp. úplne samostatnú vetu.