Častice (partikuly)
Obsah článku
Čo to sú častice?
Častice klasifikujeme ako neplnovýznamový a neohybný slovný druh, ktorý nemá vetnočlenskú platnosť. Hovoriaci môže vďaka nim vyjadriť svoj postoj k výpovedi, resp. len k jej časti alebo nadviazať na predchádzajúci kontext.
Porovnajte navzájom vetu bez osobného postoja hovoriaceho vo výpovedi a s osobným postojom:
Mama vlastní 5 kníh od tejto autorky.
Mama vlastní asi 5 kníh od tejto autorky. -> „asi“ vyjadruje postoj približnosti
Mama vlastní už 5 kníh od tejto autorky. -> „už“ vyjadruje postoj akejsi spokojnosti
Mama vlastní aspoň 5 kníh od tejto autorky. -> „aspoň“ vyjadruje postoj odhadu
Mama vlastní iba 5 kníh od tejto autorky. -> „iba“ vyjadruje postoj akejsi nespokojnosti
Ako môžete vidieť z príkladov, častice „jemne“ pozmeňujú výraz, pred ktorým stoja. Častice môžu meniť svoju pozíciu, t.j. môžu stáť pred ktorýmkoľvek členom vo vete, a tým aj meniť význam celej vety.
Len mama vlastní 5 kníh od tejto autorky.
Mama vlastní len 5 kníh od tejto autorky.
Mama vlastní 5 kníh len od tejto autorky.
Klasifikácia (rozdelenie) častíc
Podľa ich šírky významu môžeme častice rozdeliť na:
1. uvádzacie častice, ktoré následne delíme na:
- pripájacie častice,
- pobádacie častice.
2. vytyčovacie častice, ktoré následne delíme na:
- vysvetľovacie častice,
- hodnotiace častice,
- zdôrazňovacie častice.
Z formálneho hľadiska ich môžeme rozdeliť:
1. podľa zloženia na:
- primárne častice,
- sekundárne častice.
2. podľa počtu slov na:
- jednoslovné častice,
- viacslovné častice.
Uvádzacie častice
Uvádzacie častice zaraďujú výpoveď do kontextu či už jazykového alebo situačného. Ak máme vo vete rad častíc, uvádzacie častice v ňom majú prvé miesto. V mnohých prípadoch sú homonymné so spojkami, t.j. zhodujú sa so spojkami v tvare, ale majú vo vete inú funkciu.
Uvádzacie častice sa rozdeľujú ďalej na základe modálnosti vety, v ktorej sa nachádzajú:
- pripájacie častice,
- pobádacie častice.
Pripájacie častice
Pripájacie častice uvádzajú oznamovacie vety, t.j. stoja na ich začiatku. Ich význam je veľmi široký a vo vete je možné ich zamieňať. Ich úlohou je citovo zafarbiť a aktualizovať výpoveď.
Teda môžeme vyraziť na cestu.
Nuž môžeme vyraziť na cestu.
A môžeme vyraziť na cestu.
Tak môžeme vyraziť na cestu.
Ďalšími pripájacími časticami sú: aj, ani, ale, i, to, ono, však, no, potom, napokon a mnohé ďalšie.
Pobádacie častice
Pobádacie častice nájdeme na začiatku opytovacích, rozkazovacích a želacích viet.
Či už snáď dokončí tú školu?
Azda len neprišiel o zdravý rozum?
Vari sa ten váš syn už oženil?
-> opytovacie pobádacie častice, ďalšie príklady: hádam,…
Len už choďte!
Keby si toľko nerozprával!
Aleže sa pakuj!
-> rozkazovacie pobádacie častice, ďalšie príklady: nech, aby, že, až, ale, čo by, iba,…
Bodaj by sa vyliečil!
Kiež by som jej viac pomáhal!
Bárs by ste šťastní boli!
-> želacie pobádacie častice, ďalšie príklady: aby, bár,…
Vytyčovacie častice
Vytyčovacie častice majú oveľa užší ale zato bohatší význam ako uvádzacie časti. Väčšinou stoja pred výrazom, ktorý pozmeňujú. Takéto častice nazývame anteponované. Ak stojí častica za výrazom, ide o postpozíciu, a teda o postponovanú časticu. V niektorých prípadoch môže stáť aj ako samostatná výpoveď.
Najväčšiu zásluhu na tom má hlavne ona. -> anteponovaná častica
Nezaujíma ma vôbec, čo si myslíš. -> postoponovaná častica
Samozrejme! -> častica ako samostatná výpoveď
V jednoduchosti môžeme zhodnotiť, že vytyčovacie častice stoja buď pred alebo za výrazom, alebo ako samostatná veta.
Ako sme už vyššie spomenuli, delíme ich na vysvetľovacie, hodnotiace a zdôrazňovacie častice.
Vysvetľovacie častice
Vysvetľovacie častice neuvádzajú celú vetu, ale len konkrétny vetný člen, prípadne polovetnú konštrukciu. Tento vetný člen, resp. polovetnú konštrukciu spresňujú novým, často synonymným, výrazom. V rade častíc stoja najbližšie k uvádzacím časticiam.
Politici zvažujú zvýšenie platov niektorým zamestnancom, najmä učiteľom.
Žiaci našej základnej školy, menovite Jurko Malý a Zuzka Konečná, nás úspešne reprezentovali v krajskej chemickej súťaži.
Ďalšie vysvetľovacie častice sú: ešte, už, ako, kvázi, takto, ináč, alias, vlastne, hlavne, vraj, povedzme, údajne, respektíve, prípadne, prakticky, napríklad, jednoducho,…
Hodnotiace častice
Hodnotiace častice, ako už názov napovedá, označujú kladné aj záporné hodnotenia. Ide o hodnotenia, ktoré sa významom približujú k časticiam „áno“ a „nie“.
K častici „áno“ majú blízko častice: hej, skutočne, naozaj, iste, nepochybne, samozrejme, pravdaže, pochopiteľne,… a nazývame ich konfirmatívne častice.
K častici „nie“ majú blízko častice: aleba, čože(by), kdeže(by), čerta, figu, sotva, ťažko, (bohu)žiaľ,… a nazývame ich negatívne častice.
Niektoré častice môžu zahŕňať obe hodnotenia. Rozhodujúci je „tón“, akým vetu poviete, teda tzv. intonácia.
No to určite!
K hodnotiacim časticiam radíme aj také častice, ktoré vyjadrujú neistý postoj a teda neprikláňajú sa ani k „áno“, ani k „nie“. Nazývame ich arbitratívne častice. Ide napríklad o častice asi, možno, vari, snáď, azda,… Možno ich vzájomne nakombinovať s konfirmatívnymi (napr. možno hej) a negatívnymi časticami (napr. asi ťažko).
Zdôrazňovacie častice
Zdôrazňovacie častice zvýrazňujú výraz, pred ktorým stoja. Do tejto skupiny patria aj častice, ktoré sa nenápadne podobajú na príslovky. Od prísloviek ich dokážete rozlíšiť vďaka tomu, že sú schopné tvoriť samostatnú výpoveď a zároveň pozmeňujú význam aj samotným príslovkám. Medzi zdôrazňovacie častice patria: aj, i, ani, aspoň, až, ba ešte, už, priam, práve, len, jedine, vôbec,…
Môže byť príslovka zaradená do viacerých kategórií?
Je dôležité zdôrazniť fakt, že medzi jednotlivými skupinami nie sú jasné hranice. Niektoré častice sú polysémické, teda majú viac významov a na základe nich ich môžeme zaradiť do rozličných skupín.
azda
- vo význame či: Azda som nemal pravdu?
- vo význame možno: Azda ochorela
pravda
- vo význame však: Oni práve cestujú na dovolenku. Pravda?
- vo význame pochopiteľne: Tvrdenie bolo, pravda, potrebné podporiť ďalšími argumentmi.
Primárne častice
Primárne častice nie je možné rozčleniť na morfémy. Patria sem jednoslabičné častice a častice, ktoré majú pôvod v inom slovnom druhu: a, i, aj, no,… iste, vlastne, určite, zrejme, dobre,…hádam, myslím, veru, reku,…
Sekundárne častice
Sekundárne častice môžete rozdeliť na morfémy – vznikli spojením viacerých slov do jedného. Často ide o spojenie častice s „-že“ alebo „-by“: azdaže, bodajže, isteže, veruže,…, kiežby, kdežeby, čoby, čožeby,…
Jednoslovné a viacslovné častice
Tieto častice chápeme ako 1 slovo alebo ako viac slov:
- jednoslovné častice: len, iba, asi, veru, ťažko, pravdaže;
- viacslovné častice: už-už, tak-tak, len-len, už aj,…
