Členy v nemčine

Ach, tie členy…

O nemčine a jej členoch sa kolujú všelijaké odstrašujúce správy. Ja by som Vám chcela ukázať, že to naozaj nie je také strašné, ako sa to na prvý pohľad zdá. Je pravda, že je to taká časť gramatiky, ktorá sa musí precvičovať a postupným používaním v nej nadobudnete istotu, ale nie je to nič také, čo by sa nedalo naučiť. 🙂

Bežná otázka, s ktorou sa stretávam znie – načo potrebujú v nemčine členy? Každému sa to snažím vysvetliť na porovnaní so slovenčinou. Možno sa Vám to nebude zdať až tak veľmi pravdivé, ale verte či nie, slovenčina je v tomto v porovnaní s nemčinou oveľa komplikovanejšia. A tú ste sa naučili, no nie? 🙂

Video: Členy v nemčine

Ako to je v slovenčine

Začneme najprv pádmi. Tie sú pri učení členov veľmi dôležité. Pri tom si zopakujeme trošku aj slovenčinu.

V slovenčine je 6. pádov:

• Nominatív: Kto? Čo?
• Genitív: Koho? Čoho?
• Datív: Komu? Čomu?
• Akuzatív: Koho? Čo?
• Lokál: O kom? O čom?
• Inštrumentál: S kým? S čím?

Ako to je v nemčine

Nemčina má len 4. pády:

• Nominatív,
• Genitív,
• Datív
• a Akuzatív.

Nemčina má tiež ako slovenčina tri rody:

• mužský,
• ženský
• a stredný.

Bolo by to všetko v pohode, pokiaľ by nám to trochu neskomplikovali.

Nemčina je trocha zložitejšia

Ak sa učíme slovo v nemčine, musíme sa ho učiť spolu aj s jeho členom. V nemčine rozlišujeme určité a neurčité členy. V tejto časti si povieme len o tých určitých členoch.

A teraz prechádzame k tej zložitejšej časti. Pamätajte ale, že nie k nenaučiteľnej.

Pri učení sa jazyka je tiež dôležitý postoj. Ak si povieme, že tie členy sa nikdy nenaučíme, oveľa ťažšie sa nám to bude učiť, ako keby sme si povedali…

Členy? …síce to nebude možno až také ľahké, ale určite sa ich naučím!

Vždy je to o našom postoji.

Čo je v nemčine pri členoch ťažšie?

Späť k členom. V nasledujúcich riadkoch Vás oboznámim, čomu všetci hovoria, “najťažšie” na nemčine. (Nie je to tak ale!) 🙂

Ako sme si vyššie spomínali, nemčina má 4. pády, slovenčina až 6. Znova trošku porovnanie so slovenčinou. Zoberme si podstatné meno dieťa.

Ak chceme v slovenčine vyjadriť toto slovo v rôznych pádoch, meníme jeho koncovku:

• N: dieťa
• G: dieťaťa
• D: dieťaťu
• A: dieťa
• L: dieťati
• I: dieťaťom

Základom slova je dieť- a k nemu podľa pádu pridávame len koncovky.

Takže v slovenčine ohýbame podstatné meno podľa toho, v akom páde ho použijeme. Dosť komplikované, nemyslíte?

Začnem dobrou správou – v nemčine ostáva podstatné meno nezmenené (na dve výnimky). V nemčine meníme podľa pádu len členy.

Ak je v nominatíve otec der Vater a chceme povedať, že vidím otca, musíme ten člen prispôsobiť danému pádu.

Dôležité je vedieť sa spýtať! Vidím koho? čo? – otca.

V nemčine bude teda znieť táto veta – Ich sehe den Vater.

Vidíte? Zmenili sme len člen.

Takže jediná veda je, naučiť sa, aké tvary majú dané členy v tých štyroch pádoch.

Ako sa členy der, die, das menia?

Ponúkam Vám teraz jasný prehľad v tabuľkách, ako sa členy –der, die, das menia podľa pádov.

V tabuľke sa nachádzajú členy rovno s podstatným menom. Vyššie som spomínala, že sa podstatné meno nemení, až na dve výnimky.

V tejto tabuľke by som chcela upriamiť Vašu pozornosť na genitív mužského a stredného rodu – des Mädchens a des Mannes.

Príklady vo vetách

Teraz si uvedieme celé vety s použitím členov:

Nominatív:
Dort steht die Frau / das Mädchen / der Mann.
Tam stojí tá žena / to dievča / ten muž. (stojí kto? čo?)

Genitív:
Das ist die Tasche der Frau / des Mädchens / des Mannes.
To je taška tej ženy / toho dievčaťa / toho muža. (taška koho? čoho?) Pri genitíve opakujem, že ním vyjadrujeme prívlastok!

Datív:
Ich gebe das Buch der Frau / dem Mädchen / dem Mann.
Dám tu knihu tej žene / tomu dievčaťu / tomu mužovi. (dám ju komu? čomu?)

Akuzatív:
Ich sehe die Frau / das Mädchen / den Mann.
Vidím tu ženu / to dievča / toho muža. (vidím koho? čo?)

V týchto prípadoch sme požili iba samotné podstatné mená bez akejkoľvek charakteristiky.

Ak by sme avšak chceli k daným podstatným menám použiť ešte ich bližšie určenie – napríklad povedať krásna žena alebo pekné dievča, či múdry muž, teda bližšie ich opísať prídavnými menami, tak musíme dať pozor, akú koncovku bude mať dané prídavné meno.

Mohli by sme povedať:

Die Frau ist schön.
Tá žena je pekná.

V tomto prípade stojí prídavné meno na konci vety. Nebude mať žiadnu koncovku!

Ako to bude s prídavným menom

Ak ale chceme povedať, že to je tá pekná žena, čiže prídavné meno postavíme pred podstatné, v tomto prípade musíme správne priradiť aj danú koncovku.

Všeobecne platí poradie:

• člen,
• prídavné meno,
• podstatné meno.

Takže veta bude znieť:

Das ist die schöne Frau.

Prídavné meno neostalo v základnom tvare schön, ale pridali sme k nemu koncovku –e.

Máte pocit, že sa to začína komplikovať?

Čo tak si zase dať porovnanie so slovenčinou

Ak máme v nominatívne „pekná žena“ a chceme ju vyskloňovať v iných pádoch, tak nemeníme len podstatné meno, ale aj prídavné:

• pekná žena,
• peknej žene,
• s peknou ženou,
• s pod.

A v nemčine? Tam predsa zostáva podstatné meno nezmenené. (Takže to opäť máme v slovenčine o niečo ťažšie).

Koncovky prídavných mien

V tabuľkách nižšie môžete vidieť, ako sa koncovky prídavných mien menia spolu s členmi v štyroch pádoch.

Nezabúdať na genitív stredného a mužského rodu, -(e)s na konci nemôžeme vynechať!

Ako to vyzerá vo vetách

Nominatív:
Die schöne Frau / das hübsche Mädchen / der kluge Mann ist zu Hause.
Tá pekná žena / to krásne dievča / ten múdry muž je doma. (kto? čo? je doma)

Genitív:
Das ist das Handy der schönen Frau / des hübschen Mädchens / des klugen Mannes.
To je mobil tej peknej ženy / toho krásneho dievčaťa / toho múdreho muža. (mobil koho? čoho?)

Datív:
Ich spreche mit der schönen Frau / dem hübschen Mädchen / dem klugen Mann.
Dám tu knihu tej peknej žene/ tomu peknému dievčaťu/ tomu múdremu mužovi. (dám komu? čomu?)

Akuzatív:
Ich kenne die schöne Frau / das hübsche Mädchen / den klugen Mann.
Poznám tú peknú ženu / to krásne dievča / toho múdreho muža. (poznám koho? čo?)

Záver

V tejto časti sme si ukázali URČITÉ ČLENY a ich skloňovanie v 4 pádoch a pridali sme k nim aj prídavné mená. Ja som toho názoru, že ak sa učí nejaká časť gramatiky, tak by sa to malo brať komplexne.

Možno to na prvý pohľad vyzerá, že je toho veľa, uvidíte, že to po čase začne všetko do seba zapadať. Ako som na začiatku spomenula, nemčina má dva druhý členov – určité a neurčité.

V tejto časti sme sa pozreli len na tie určité, čiže konkrétne – ten, tá, to. Aby som Vás ale nezahltila toľkými informáciami v tomto príspevku, tak s neurčitými budem pokračovať v ďalšej časti.